Local

UTC
Domov Pridať do priečinka obľúbených Nastaviť ako východiskovú stránku

, dnes je:  
 

Kto som, čo som
Informácie o stanici
História obce Rišňovce
Počiatky osídlenia obce

Vývoj obce do roku 1918
- 1. Dejiny Rišňoviec počas
stredoveku do roku 1272

- 2. Rišňovce po príchode
Rišňovských ( 1274 - 1526 )

- 3. Dejiny obce v rokoch
1526 - 1700

- 4. Spoločenská situácia v obci
v rokoch 1700 - 1918

- 5. Dejiny miestnych cirkví
- 6. Vývoj obecnej samosprávy
od XVIII. po začiatok XX. storočia

- 7. Genealogické tabuľky
šľachticov z Rišňoviec


Vývoj obce po roku 1918
- 1. Sociálno-politický vývoj
  a. Roky 1918 - 1939

  b. Samospráva obce
  d. Od roku 1945 po súčasnosť
- 2. Výstavba verejných objektov
- 3. Bytová výstavba a úroveň bývania
- 4. Obchodná sieť a služby
- 5. Školstvo
- 6. R. - kat.  farnosť a cintoríny
- 7. Poľnohospodárstvo
- 8. Zdravotníctvo
- 9. Iné VP inštitúcie
- 10. Spoločenské aktivity
Všeobecnosti
Logy zo závodov
Kniha návštev
 
HISTÓRIA OBCE RIŠŇOVCE
HISTORICKÝ VÝVOJ OBCE OD ROKU 1918 PO SÚČASNOSŤ
Autor: Ing. Anton Daniš,
   1. SOCIÁLNO - POLITICKÝ VÝVOJ V OBCI.

   c. Roky 1938 až 1945

   Spoločenský život v obci do druhej polovici roku 1938 bol vcelku pokojný. Obyvatelia žili s bežnými každodennými starosťami a povinnosťami. Narušenie tohoto spoločenského života nastalo až v druhej polovici roku 1938, kedy sa nad Európou vznášali chmáry dlhodobej politickej a morálnej krízy. Tieto skutočnosti mali podstatný vplyv na blížiaci sa rozpad 1.Československej republiky. Vrcholil zápas o vznik samostatného Slovenského štátu. Jeho zrod a existencia úzko súviseli aj s vnútorným vývojom v pomníchovskej ČSR. Hlavnou vládnucou stranou bola HSĽS. Táto presadzovala autonómiu Slovenska, ktorá bola vyhlásená 6.10.1938. Samostatná 1.Slovenská republika bola vyhlásená 14.3.1939. V obci bola 16.10.1938 založená Hlinkova garda (HG), jej veliteľom sa stal miestny lekár Štefan Benko, po jeho odchode z obce sa veliteľom HG stal Rudolf Goda, neskôr učiteľ Juraj Štefkovič.
   Výmerom krajského úradu v Bratislave č. 351067/5/1938 zo dňa 2.11.1938 bolo rozpustené obecné zastupiteľstvo obce Rišňovce a prestal pôsobiť úrad starostu, obecnej rady a všetkých komisií. Na podnet krajského úradu bol okresným úradom v Hlohovci vymenovaný za vládneho komisára Rišňoviec Rudolf Goda. Obecný úrad novovymenovanému vládnemu komisárovi odovzdal vtedajší starosta Jakub Káčer dňa 12.11.1938. Neskôr výmerom Okresného úradu v Hlohovci zo dňa 17.3.1939 bol za vládneho komisára vymenovaný Augustín Riha. Tento sa uvedenej funkcie 5.9.1943 vzdal. Za vládneho komisára bol vymenovaný Štefan Múdry, ktorý túto funkciu vykonával do 1.4.1945. Funkcia vládneho komisára zahŕňala kompetencie starostu obce, obecnej rady, obecného zastupiteľstva a obecných komisií.
   Do histórie vzniku 1.Slovenskej republiky sa zapísali aj Rišňovce. Dňa 5.2.1939 bola v obci manifestácia z príležitosti slávnostného odhalenia niekoľko metrov vysokého monumentu slovenského znaku - dvojramenný kríž strojvŕšim. Uvedenej manifestácie sa zúčastnili aj obyvatelia okolitých obcí. Slávnostnú reč mal šéf úradu propagandy a neskorší minister vnútra Slovenskej republiky Alexander Mach a náčelník politického štábu Karol Murgaš. Na tomto zhromaždení sa Mach prvýkrát vyslovil za samostatnosť Slovenska. Dvojramenný kríž je umiestnený v parku pri kostole. Na strednom kopci trojvŕšia bola umiestnená tabuľa s nápisom

"Mať svoj samostatný Slovenský štát znamená život, slobodu, večný život...
nemať samostatný Slovenský štát znamená smrť, večnú smrť slovenského národa."


Rišňovce sú pravdepodobne jedinou obcou na Slovensku, v ktorej sa na verejnom priestranstve zachoval pôvodný cyrilometodejský slovenský dvojkríž s trojvŕšim z tridsiatych rokov. Dvojkríž projektoval a postavil Štefan Sčipák z Hlohovca. Z iniciatívy obecného úradu a miestneho klubu KDH bol tento slovenský symbol po 51 rokoch zrekonštruovaný a 26.5.1990 slávnostne znovuodhalený za prítomnosti občanov obce a širokého okolia. Uvedeného znovuodhalenia sa zúčastnili vtedajší podpredseda SNR Ján Majer, minister zdravotníctva Stanislav Novák, zástupcovia okresných orgánov, Matice slovenskej a ďalší hostia. Od roku 1990 je zavedená tradícia v obci, že na počesť vierozvestov sv. Cyrila a Metoda (5.7) sa pri dvojkríži koná svätá omša.
   V januári 1939 boli rozpustené politické strany v obci okrem HSĽS. Táto strana naďalej pokračovala vo svojej činnosti. Osobitne ostro bola sledovaná KSS. No i napriek tomu v Rišňovciach pracovala ilegálna tlačiareň, z ktorej vychádzal časopis "Bolševická zástava" a ďalšie letáky. Časopis bol rozmnožovaný cyklostylom, vydávalo ho okresné vedenie KSS v Hlohovci. Ilegálnu skupinu založil Jozef Sloboda. Mala 8 ďalších členov z Rišňoviec. Tlačiareň bola umiestnená v dome J. Slobodu. Tlačiareň bola prezradená v júli 1941. Vedúci ilegálnej skupiny Sloboda a ďalší traja jej členovia boli odsúdení a väznení viac ako 19 mesiacov (31.7.1941-12.3.1943).
   V roku 1940 bolo sčítanie ľudu, domov a bytov. Z analýzy výsledkov štatistického zisťovania vieme, že v tomto roku bolo v Rišňovciach 291 domov a 1488 obyvateľov. Z obyvateľov podľa národností bolo 1475 Slovákov, 2 Česi, 1 Nemec, 1 Maďar a 9 Židov. Podľa náboženského vyznania bolo 1441 rímsko - katolíckeho vyznania, 37 evanjelikov, 1 grécko - katolík a 9 židov.
   V roku 1940 museli miestni statkári českej národnosti odísť zo Slovenska. Na spravovanie ich majetkov boli ustanovení dočasní dozorcovia. Na majetku Němca bol ustanovený Michal Rýdzi z Rumanovej - pôvodom z Hlohovca. Na majetku Eugena Kalába bol ustanovený Jozef Pauk, miestny občan a na majetku Jaroslava Šindlera bol ustanovený Ľudovít Káčer, miestny občan. Po dvoch rokoch mohol Jaroslav Šindler opäť spravovať svoj majetok. Majetky Němca a Kalába boli takto spravované až do roku 1945.
   V rokoch 1941-1942 bol uskutočnený odsun občanov - židov do pracovných táborov. Z tunajšej obce boli odvezení: stará pani Molnerová a jej tri dcéry Oľga, Arana a Erna Janovská, Františka Schlüsllerová rod. Neumanová a dcéra Irena, bratia Imrich a Vojtech Schlezingeroví a ich rodičia, Izidor a Janka Schlezingeroví. Margita Valachová rod. Drechslerová - manželka miestneho lekára dostala výnimku na základe výmeru kancelárie prezidenta republiky. Odvezení v pracovných koncentračných táboroch zahynuli.
   Život obyvateľov obce v období 1.Slovenskej republikyvýrazne ovplyvnili tieto otrasné udalosti. Začiatok 2.svetovej vojny 1.9.1939, kedy nemecké vojská zaútočili a obsadiliúzemie Poľska. Ďalšou udalosťou bol 22.6.1941, kedy nemecké vojská zaútočili na Sovietsky zväz. Po boku nemeckej armády bojovala aj slovenská armáda. Z obce v slovenskej armáde na východnom fronte bojovalo 10-15 vojakov: Alojz Vontorčík, Jozef Benada, Rudolf Bernadič, Štefan Novák, Štefan Görföl, Štefan Múdry, Ján Belán, Jozef Farkaš, Dominik Juríček ten na fronte padol a ďalší. Niektorí vojaci v roku 1943 zbehli zo slovenskej armády, absolvovali výcvik v Buzuluku a potom bojovali proti Nemcom. Ďalej to bolo Slovenské národné povstanie (SNP). Po vydaní rozkazu na ozbrojené vystúpenie slovenskej armády proti nastupujúcim nemeckým okupačný vojskám dňa 29.8.1944 sa obcou presúvali vojaci Trnavskej posádky smerom na Stredné Slovensko. K vojakom sa pridali aj miestni občania Jozef Vaško, Ján Šlapka, Jozef Mesároš a Štefan Sokol.
   Bojov v SNP sa niektorí občania obce zúčastnili ako vojaci bývalej Slovenskej armády, ktorí sa pridali k povstaniu už v prvých dňoch jeho vzniku. Boli to nasledovní občania - vojaci Jozef Benada - bol ťažko zranený do nohy, Dominik Križan - ťažko ranený do nohy a ruky, Ľudovít Blaško, Štefan Görög, Štefan Novák, Michal Vaško, Izidor Ilenčík, Jozef Ilenčík, Rudolf Macháč, Jozef Sloboda, Alexander Navrátil, František Barčák, Anton Ondrejka, Jozef Chudý, Jozef Šturma, Jozef Škodák a ďalší, ktorí boli odvlečení do koncentračných táborov: Štefan Káčer, Dominik Tĺčik, Rudolf Bernadič, František Antušek, Ján Chudý - všetci sa z koncentračného tábora vrátili v júli 1945. Ľudovít Eliáš v koncentračnom tábore zahynul. Do koncentračného tábora Dachau bol odvlečený František Šimora za pomoc SNP, kde aj zahynul.
   V SNP padli Jozef Vaško v Topoľčanoch, Dominik Štefák v Banskej Bystrici, Margita Štefáková, Dominik Chudý, Ján Marhula pri Harmanci, Alojz Vontorčík pri leteckom presune Gerlach, Vysoké Tatry. Bojov v 2.svetovej vojne na západnom fronte sa zúčastnili bratia Ľudovít a Jozef Vaško, Michal Hanák, František Macháč, Eliáš Tĺčik... Celkom v SNP a na frontoch 2.svetovej vojny zahynulo 9 miestnych občanov. Ich mená sú pripísané na pomníku padlých z 1.svetovej vojny.
   Koncom roku 1944 boje na východnom fronte postúpili z územia Sovietskeho zväzu na územie Slovenska. Táto skutočnosť mala značný vplyv na celkovú situáciu aj v obci. V novembri sa do obce nasťahovala prvá skupina nemeckých vojakov. Súčasne sa sem nasťahovali aj ruskí zajatci s konskými povozmi. Vyučovanie na škole bolo na neurčito odvolané. V triedach boli ubytovaní nemeckí vojaci. Postupne boli ubytovávaní v súkromných domoch. Velenie bolo ubytované v dome Radványiho. Úlohou nemeckých vojakov bolo vybudovať v blízkom Rumanovskom lese poľný sklad pohonných hmôt. Od ich príchodu na železničnú stanicu nákladné vlakové súpravy pravidelne privážali pohonné hmoty. Tieto vozili ruskí zajatci i miestni roľníci konskými povozmi zo železničnej stanice do lesa. Všetky manuálne práce s budovaním skladiska uskutočňovali ruský zajatci za ťažkých podmienok a za veľmi prísneho dohľadu nemeckých vojakov. Títo zajatci boli ubytovaní v Sasinkove v objektoch kaštieľa. Nespotrebované pohonné hmoty boli opäť odvážané smerom na západ.
   Od neskorej jesene 1944 do konca marca 1945 Nemci zabezpečovali budovanie protitankových zákopov pred obcou a malé zákopy s guľometnými hniezdami pre peších vojakov. Zákopy smerovali k Lukáčovciam a k Rumanovej. Ich úlohou bolo spomaliť postup blížiaceho sa frontu. Výkopových prác sa museli povinne zúčastňovať muži z Rišňoviec, Alekšiniec, Kľačian a Sasinkova. Z týchto prác dňa 9.2.1944 nemeckí vojaci násilne odvliekli mužov vo veku do 24 rokov, na opevňovacie práce do Nemecka. Z tunajšej obce to boli: Emil Knotek, František Zátura, Jozef Zátura, Štefan Vrabec, Štefan Bernadič a Imrich Filo. Všetci sa vrátili domov koncom júla 1945.
   Rišňovce oslobodzovali vojaci 2.Ukrajinského frontu, ktorému velil maršal Rodion Malinovský. Prví vojaci prišli do obce v skorých ranných hodinách v nedeľu na Veľkú noc 1.4.1945. Pri oslobodzovaní obce padlo 33 vojakov Sovietskej armády. Počet padlých nemeckých vojakov sa nikde neuvádza. Miestni pamätníci uvádzajú, že ich bolo asi 15-25. Padlí ruskí vojaci boli pochovaní v spoločných hroboch na voľnom priestranstve v Dolnej dedine pri dome Floriána Škarbalu. V roku 1948 bola uskutočnená exhumácia padlých ruských vojakov, ich pozostatky boli prevezené na Slavín. Nemeckí vojaci boli pochovaní individuálne na miestach, kde padli. Ich telesné pozostatky boli po exhumácii sústredené do jedného hrobu na dolnorišňovskom cintoríne vpravo od kaplnky. Materiálne škody spôsobené prechodom frontu boli nepatrné.

<< Na začiatok strany

Na prvú stranu >>

Vyhľadávanie cez Google

 Hľadať na tomto Webe
 Hľadať v Internete
Z mojich Favorites
Európsky HAM portál
Stránka SZR
SSB Liga
OK1HCG - Výsledky KVPA
OK1HSF - Výsledky A160
QRZ - Callbook
eQSL.cc
Hamradio.cz
OK1DUO - Locator
Krasnodar
Neutrónový monitor LŠ
MixW domáca stránka
DriverZone.com
Hľadanie v eQSL.cc

Hľadanie v QRZ.com
QRZ.COM
Hľadanie v K4UTE
K4UTE DX QSL Manager

Hľadanie v Buckmaster-i


Predpoveď počasia v okolí Nitry

www.meteo.sk

Slnko a mesiac
 


Copyright © 2003 OM5JA